Práve vtedy, keď si myslíme, že sme veľa dosiahli, je na čase, aby sme urobili ďalší krok.

Rodina Bettermannovcov z Mendenu bola viac ako pred sto rokmi roľnícka. Všetko iné by bolo aj v roku 1911 mimoriadne nezvyčajné. Pretože okrem farmárov a roľníkov tu nebolo takmer žiadne iné zamestnanie. Na tom sa od roku 1659, kedy nachádzame 11 rokov po skončení tridsaťročnej vojny prvú písomnú zmienku o rodine Bettermannovcov v agrárnej obci Hüingsen pri meste Menden v regióne Sauerland, zmenilo len málo.

Trvalo dva a pol storočia, kým dal nejaký Bettermann o sebe vedieť mimo Mendenu. Franz Bettermann patril k mendenským farmárom a bol jedným z nich. Pripútaný k pôde a húževnatý, takým zostal tento srdcom aj dušou Vestfálčan, narodený v roku 1879, celý svoj život. Ale akosi vybočil z rodinnej tradície. Do čoho sa v roku 1911 váhavo a opatrne pustil, to sa stalo začiatkom upustenia od tradičného zamestnania jeho otcov.

Keď Franz Bettermann v roku 1964 zomrel, mal rod Bettermannovcov rozlúčku s roľníctvom a chovom dobytka dávno za sebou a spoločnosť OBO Bettermann bola významným priemyselným podnikom v oblasti elektrotechniky.

Centrála spoločnosti sa ešte stále nachádza tam, kde Franz Bettermann začal pred sto rokmi písať históriu podniku: v meste Lendringsen/Hüingsen, dnes mestskej časti mesta Menden s 56 000 obyvateľmi v okrese Märkischen Kreis, na hraniciach medzi krajmi Nordsauerland a východným Porúrím.

Franz Bettermann sa po škole vyučil ako zlievač v neďalekom meste Hemer. I keď bol stále spolovice roľník, nikdy ho to už neopustilo. Na obvyklé práce svojich predkov v stajni a na poli čoskoro úplne zabudol. 

Išiel novou cestou a v roku 1911 založil s dvomi kolegami zo svojej učňovskej školy malú firmu v Hüingsene. Vyrábala tovar z mosadze, obuvnícke háky a oká, avšak už aj niečo smerom k elektrine. Bettermann sa stal dodávateľom miestnej továrne na výrobu svietidiel.

Avšak firma akosi nenapredovala. V roku 1918 Franz Bettermann opustil firmu, ktorú založil, otvoril ako jediný vlastník lisovňu a vyrábal upevňovací materiál pre elektrické a sanitárne inštalácie. Veľký požiar, ktorý úplne zničil rodinnú farmu Bettermannovcov, mohol byť podnetom pridať do programu výrobu konštrukčných dielov na ochranu proti blesku.

Produktové portfólio spoločnosti OBO Bettermann bolo zadefinované od začiatku. Tieto roky neboli ako tzv. Gründerjahre po založení ríše Bismarckom v roku 1871. Keď Franz Bettermann svoju firmu rozbiehal, Nemecko práve prehralo prvú svetovú vojnu a cisár ušiel do exilu v Holandsku. Ľudia hladovali. Na uliciach vládol stav pripomínajúci občiansku vojnu a v mnohých domoch bola veľká núdza. V roku 1923 nasledovala inflácia, ktorá je dodnes hlboko zapísaná v historickej pamäti Nemcov.

Weimarská republika zažíva len v polovici 20. rokov niekoľko „zlatých rokov“. Krach na newyorskej burze v roku 1929, svetová hospodárska kríza a masová nezamestnanosť v roku 1933 spolu s prevzatím moci Hitlerovými nacionalistami sa stali predzvesťou jej zániku. V roku 1932, v čase najväčšej hospodárskej núdze a politických nepokojov v Nemecku, robí Franz Bettermann rozhodujúci krok vpred.

Kým doposiaľ pracoval len s kovom, pribúdajú teraz syntetické živice, napr. bakelit a duroplast, ako nové materiály, ktoré sa dajú zahriatím tvarovať. A tu môžeme nájsť začiatok novej Bettermannovskej éry kombinovanej výroby kovov a plastov pre modernú inštalačnú a upevňovaciu techniku. Strojový park získal nové zariadenia na lisovanie vstrekovaním.

Spoločnosť Bettermann vtedy vyrábala dištančné spony, príchytky a háky na liatinové rúry. Odbočné krabice a príchytky na pripevnenie káblov môžete ešte aj dnes nájsť v mnohých budovách.

Za vynájdenie radovej príchytky získal Franz Bettermann začiatkom roku 1936 patent a osvedčenie od patentového úradu Nemeckej ríše. Už zakladateľ spoločnosti bol priateľom a podporovateľom inovácií.

Počet zamestnancov stúpol v týchto rokoch z počiatočných 20 na približne 250. V polovici 30. rokov odkúpil Franz Bettermann naspäť svoju pôvodnú firmu, založenú v roku 1911, a integroval ju do svojho závodu. Považuje sa za prísneho a spravodlivého šéfa, ktorý mal veľa porozumenia pre osobné potreby a trápenia svojich zamestnancov a ich rodín a poskytoval im praktickú pomoc.

Všeobecná chudoba a všade rozšírená núdza na konci Weimarskej republiky viac neutvárajú obraz Nemecka, ktoré v roku 1936 hostilo svet pri príležitosti olympijských hier. Nie je mnoho takých, ktorí rozpoznali osudové nebezpečenstvo a katastrofu, ktorým pripravovali cestu Hitler a národní socialisti. Franz Bettermann nemá rád nacistov a ich strana mu môže byť ukradnutá.

Franz Bettermann, ktorý má medzičasom 61 rokov, transformuje v roku 1940 svoju firmu na otvorenú obchodnú spoločnosť a priberá svojich synov Franza, Johanna, Ernsta a Huberta, štyroch zo svojich celkom 13 detí, na palubu svojej podnikovej lode.

Čas druhej generácie vedenia nastal pred koncom druhej svetovej vojny v roku 1945. V tomto čase vládne už dlho ekonomika nedostatku. Vedenie vojny spôsobuje neustály odliv pracovníkov zo závodu a je tiež nedostatok nevyhnutných výrobných materiálov. Na konci vojny je podnik Bettermann dokonca na 75 percent zbombardovaný.

Vojnu prežívajú traja synovia zakladateľa spoločnosti. Spolu so zamestnancami, ktorí sa vracajú alebo sa medzičasom vrátili z vojny, sa okamžite púšťajú do obnovy podniku.

Väčšina strojového parku mohla byť našťastie včas presunutá, takže nemuseli začínať znovu úplne od nuly. Počet pracovníkov síce najskôr klesol znovu na pôvodných 20 zamestnancov, v roku menovej reformy 1948 však rýchlo stúpol na 80 a do roku 1952 sa znovu vyšplhal na 250.

Tento rok je pre podnik obzvlášť výnimočný. Bol vtedy vytvorený jej názov. Platí dodnes: OBO Bettermann. OBO znamená „bez vŕtania, dlabania, sadrovania, cementovania atď. Znamená to úsporu času, nákladov a starostí“, ako uvádza jedna z podnikových reklám tej doby, „našu OBO hmoždinku môžete zaraziť priamym pribitím do betónu a muriva len pomocou príslušnej narážačky.“

Vtedy sa spoločnosti OBO podarilo niečo, čo ešte dnes oceňujú na stavbách po celom svete kvôli jednoduchosti montáže elektrotechnických výrobkov: pomocou výrobkov spoločnosti OBO môžete rýchlo, cenovo výhodne a len niekoľkými jednoduchými úkonmi položiť pevný a stabilný základ pre inštalácie, ktoré vedú prúd, dáta a riadia energie.

V polovici 50. rokov boli hranice Nemecka pre spoločnosť OBO Bettermann už trochu priúzke. V rokoch začínajúceho hospodárskeho rozmachu podnik expanduje a dodáva už aj do zahraničia. Ešte nie vo veľkom, ale predsa. Najskôr do susedných krajín, ako Belgicko, Holandsko a Luxembursko.

Ďalší veľký krok uskutočnila spoločnosť OBO Bettermann v roku 1957 prevzatím novej valcovne založenej v roku 1827 v Menden-Bösperde. Strategicky to bolo významné rozhodnutie, pretože takto spoločnosť OBO posilnila dodnes významný segment káblových nosných systémov.

Rastúci dopyt po elektrickej energii dynamicky rastúcich priemyselných podnikov, vysokých škôl, nemocníc, letísk a iných veľkých projektov vyžadoval predinštalované káblové trasy. Za získaním stál Ernst Bettermann, ktorý po svojom otcovi, zakladateľovi Franzovi Bettermannovi, dorastal čoraz viac do role priekopníka pre budúcnosť podniku.

Skôr malým, avšak charakteristickým príkladom pre dlhodobú a trvalú perspektívu vo svete spoločnosti Bettermann je kolega osobitého charakteru. Nastúpil do podniku v roku 1959 a odvtedy je jeho súčasťou ako služobne najstarší pracovník už viac ako päť desaťročí.

Reč je o maskotovi OBO, ktorého „zlaté jubileum“ v roku 2009 veľkolepo oslávilo 300 zákazníkov, priateľov a hostí zo sveta politiky a hospodárstva. Ticho a priateľsky šíri tento správny chlapík na staveniskách na celom svete posolstvo: „S OBO to ide ľahšie.“

Keď zakladateľ Franz Bettermann v roku 1964 zomiera, je postavenie podniku neporovnateľné s jeho začiatkami v roku 1911. Spoločnosť Bettermann prežila dve svetové vojny a inflácie a zvládla obnovu po roku 1945.

V polovici 60. rokov môžeme spolu s ešte relatívne mladou spolkovou republikou povedať: Sme (opäť) niekto! Ale pokoj je výsadou len bohov. Podnik, ktorý zaspí na vavrínoch, je na nesprávnej ceste.

Na jedného z takýchto potrebných hnacích prvkov v spoločnosti sa rýchlo vypracuje Ulrich Betterman. Syn Ernsta Bettermanna nastupuje do podniku vo veku 22 rokov, po gymnáziu a štúdiu bankovníctva. Čoskoro rozpoznáva, že napriek všetkým úspechom a výsledkom sa potrebuje posunúť dopredu. Po rokoch hospodárskeho zázraku možno v spolkovej republike pozorovať isté presýtenie trhu.

Dynamický rast rokov rozvoja je neudržateľný. V tejto situácii upiera Ulrich Bettermann svoj pohľad za hranice národného trhu. Chce so spoločnosťou OBO preraziť – do Európy a do sveta.

O internacionalizácii však starí spoločníci ostatných rodinných príslušníkov nechcú nič počuť. Keď jeho otec Ernst ochorie, riskuje Ulrich Bettermann na konci 70. rokov úplný konflikt. Po ťažkých bojoch vyplatí staré predstavenstvo požičanými peniazmi a sám preberá celú zodpovednosť. Na špičke vtedy najväčšej otvorenej obchodnej spoločnosti v Nemecku ručí jej 36-ročný výlučný vlastník až po posledný gombík na nohaviciach.

Dnes robí spoločnosť viac ako polovicu svojich obchodov v zahraničí a so 40 dcérskymi spoločnosťami je prítomná vo viac ako 60 krajinách.

Zmeny vlastníctva sa preukázali v mnohých rodinných podnikoch ako spoľahlivé ložisko problémov. Na týchto rozporoch sa Ulrich Bettermann naučil zostať otvorený pre nové trendy vývoja, včas odovzdať zodpovednosť ďalšej generácii a integrovať ju bezkonfliktne do vedenia spoločnosti.

Sám bol ešte len čerstvý päťdesiatnik a jeden z jeho synov nebol ešte ani plnoletý, keď na nich v roku 1999 prepísal 48 percent svojich kapitálových podielov. Ulrich Bettermann je síce naďalej konateľom, avšak ako predseda štvorčlenného poradného výboru zabezpečuje svojimi právnymi a ekonomickými odbornými znalosťami strategickú líniu.